Liečebné používanie borievky sa začalo v stredoveku, kedy z nej Arabi vyrábali chýrny lekvár. Plody majú silné dezinfekčné účinky, počas stredovekých epidémií neochoreli tí, ktorí žuvali bobule borievky. Borievky sú v našej prírode časté na lúkach, pasienkoch a okrajoch lesov. Plody zberáme v jeseni, len celkom dozreté, plne vyfarbené.
Borievka je močopudná, pomáha pri bolestiach kĺbov a chrbtice, zlepšuje látkovú premenu, trávenie a priaznivo pôsobí pri srdcovej slabosti. Zvonku slúži borievka na obklady a kúpele pri reume, vhodná je vo forme tinktúry, masti alebo oleja.
Borievka silne dráždi obličky, preto ju vnútorne užívame opatrne, podrvené plody môžeme pridávať do čajových zmesí.
Máloktorá bylinka je opradená toľkými poverami ako hloh, od stredovekých liečiteľov dostal prívlastok „srdcový chlieb“. Keď na jar tento veľký zakvitne, vyzerá ako mladucha. Pekný je aj v jeseni, obsypaný červenými plodmi. Drogou sú rozkvitajúce kvety, ale môžeme zberať aj mladé listy alebo plody koncom jesene.
Svoj stredoveký prívlastok dostal hloh pre výborné liečivé účinky na všetky choroby srdca. Posilňuje a prekrvuje srdcový sval, povzbudzuje činnosť srdca, upokojuje jeho búšenie a arytmiu. Je vhodný po infarkte a ako prevencia srdcových chorôb.
Liečebné pôsobenie hlohu je úplne neškodné, ale účinkuje pomaly, preto sa odporúča jeho užívanie po dlhšiu dobu.
Liečebná sláva pamajoránu siaha až do čias Hippokrata, otca lekárstva. Oddávna sa tiež používa ako známa korenina – oregano. V našej prírode rozkvitá až koncom leta. Bohatstvom príjemne voňavých kvetov je neprehliadnuteľný. Drogu tvorí horná kvetnatá časť rastliny.
Pamajorán čistí zahlienené pľúca a pomáha pri záchvatoch suchého a čierneho kašľa. Hojivo pôsobí v pľúcach a prieduškách pri bakteriálnych a vírusových infekciách. Zlepšuje tiež náladu a pôsobí ako antidepresívum, pritom celkovo posilňuje organizmus. Je dobrou prísadou do inhalácií a bylinkových kúpeľov, zvlášť u detí.
Pamajorán je osvedčená neškodná bylinka, ktorú môžeme užívať aj dlhodobo.
Jej ľudový názov je „peterkľúč“, lebo vraj vyrástla na mieste, kde si sv. Peter položil kľúče od nebeskej brány. Jej kvety patria k prvým poslom jari. Takmer na nerozoznanie je príbuzná prvosienka vyššia (Primula elatior). Z oboch druhov ako rovnocennú drogu zberáme kvet s kúskom stonky.
Prvosienky obsahujú hlavne saponíny, ktoré priaznivo pôsobia na dýchacie orgány. Zrieďujú hlieny, tlmia kašeľ, pomáhajú pri vírusových chorobách, prechladnutí a astme. Prvosienka je častou prísadou do inhalačných zmesí, vhodná je tiež na výrobu hojivých mastí na rany a kožné choroby.
Vnútorne môže prvosienka vyvolať alergické reakcie, preto ju užívame len ako prísadu do čajových zmesí podľa osvedčených receptov.
Borievkové plody pomliaždime a pridáme približne rovnaké množstvo bravčovej masti. Pomaly zohrievame až k varu, odstavíme a necháme do druhého dňa stáť. Potom masť znovu zohrejeme a precedíme cez riedke plátno. Uložíme v téglikoch v chladničke.
K trom dielom kvetu hlohu pridáme po jednom diele listu brezy a vňate zlatobyle. Dve lyžice zmesi zalejeme takmer vriacou vodou a necháme prikryté 15 minút vylúhovať. Precedíme, pridáme lyžicu imelovej tinktúry a podľa chuti aj lyžicu medu. Pijeme dvakrát denne.
Zmiešame rovnaké diely vňate pamajoránu, yzopu, kvetu levandule a listov orecha. Dve lyžice zmesi zalejeme ½ l vriacej vody a necháme 10 prikryté vylúhovať. Precedíme ochutíme citrónom, medom a pridáme 1 dl červeného vína.
K dvom dielom kvetu prvosienky pridáme po jednom diele vňate fialky, pľúcnika a kvetu podbeľa. Dve lyžice zmesi zalejeme ½ l vriacej vody a necháme prikryté 10 minút vylúhovať. Precedíme, ochutíme medom a vlažný čaj popíjame po malých dúškoch počas celého dňa.
