Veľké kopijovité žilnaté listy a pôsobivé fialové kvety kostihoja sú v našej prírode neprehliadnuteľné. Je to častá burina na vlhkých lúkach, medziach, pri potokoch a v priekopách. Drogou kostihoja sú jeho na povrchu čierne, v priereze biele korene, ktoré vykopávame na začiatku alebo konci vegetačného obdobia, keď je v nich sústredená celá liečivá sila rastliny. Je to náročná práca, ktorá sa nám však bohato odmení liekom, aký ani dnes ešte nekúpime. Môžeme si z nich pripraviť masť, tinktúru alebo ich vysušiť a zomlieť na prášok.
Už názov kostihoja napovedá, že oddávna slúži na choroby kostí. Jeho hlavná obsahová látka alantoín podporuje rast a delenie buniek, čím podporuje sceľovanie kostí a tvorbu maziva pri vysychaní kĺbov. Vynikajúco pomáha pri zlomeninách a vyvrtnutiach, zápaloch kostí, väziva a žíl, krvných podliatinách a zrazeninách, skrátka pri všetkých bolestiach kostí, svalov a kĺbov. V sezóne môžeme použiť na obklady pri úrazoch a rôznych bolestiach končatín aj pomliaždené alebo trochu sparené listy.
Kostihoj sa používa hlavne zvonku, len výnimočne sa pridáva do niektorých čajových zmesí.
Je to botanicky zrejme najstaršia rastlina na Zemi, pripomínajúca stromy z čias pred vyše štyristo miliónov rokov, keď sa tvorilo naše dnešné uhlie. Zvláštny tvar prasličky jej dal v latinskom pomenovaní equisetum prirovnanie ku konskému chvostu. Jej článkované stonky sa objavujú hneď po zídení snehu na lúkach, okolo potokov aj na železničných násypoch. Tie zakrátko odumrú a z koreňa začnú v máji vyrastať neplodné rozkonárené stonky, podobné ihličnatému stromčeku. Môžeme ich zberať až do konca leta, kým sú pekné zelené, bez hnedastých škvŕn.
Hlavnou liečebnou hodnotou prasličky je značná močopudnosť a s ňou spojená schopnosť rozpúšťať kamienky a piesok v močových cestách. Výborne čistí krv, cievny systém a vyplavuje z organizmu soľné usadeniny, čo by sme mohli prirovnať k veľkému upratovaniu. Znižuje krvný tlak, pomáha pri reumatických chorobách, je prevenciou sklerózy a onkologických chorôb. Zastavuje krvácanie každého druhu, pri krvácaní z nosa stačí vložiť pomliaždenú stonku do nosnej dierky.
Praslička je najvhodnejšia do čajových zmesí, samostatne ju užívame len niekoľko dní v čase potreby.
Ľudovo nazývaná žihľava patrí medzi naše najrozšírenejšie buriny a je všeobecne známa. Má duté chĺpky s obsahom silne pŕhlivej tekutiny. Od čias antiky sa používa v kuchyni, tiež na „šľahanie“ pri reumatických bolestiach. Postupne boli objavené jej mimoriadne liečivé vlastnosti. Aj keď je žihľava všadeprítomná, zberáme ju len na spoľahlivo čistom mieste. Vrcholčeky jej vňate alebo len horné lístočky môžeme trhať od začiatku jari do neskorej jesene, ale vždy z ešte nekvitnúcich rastlín, keď sú pekné zelené.
Vysoký obsah chlorofylu, minerálov a ďalších obsahových látok robí z pŕhľavy komplexne pôsobiaci univerzálny všeliek. Silne čistí krv, čo sa priaznivo prejavuje pri akné, ekzémoch, lupienke, pleťových nečistotách aj ďalších kožných chorobách. Podporuje tvorbu červených krviniek a súčasne krv zrieďuje, čím zlepšuje trávenie, zvyšuje tvorbu materského mlieka, prospieva pri reume, cukrovke a posilňuje všetky fyziologické funkcie organizmu. Zvonku je osvedčeným liekom na vlasy. Nepríjemné pálivé šľahanie vňaťou, tzv. urtikácia, zlepšuje prekrvenie a tlmí reumatické bolesti.
Je to úplne neškodná rastlina, vhodná na tzv. jarné bylinkové kúry. Žihľavový čaj môžeme piť aj dlhodobo, čerstvú šťavu alebo rozmixovanú drogu však užívame s mierou.
Patrí medzi prvých poslov jari. Dorastá do výšky až štyridsať centimetrov, ako častá burina sa objavuje na lúkach, v lesoch i krovinách, často prichádza až k múrom domov. V 18. storočí spopularizovali zádušník nemeckí lekári, vo svete je známy ako „švajčiarsky čaj“. Mladé listy boli obľúbenou prísadou do polievok a jarných vitamínových šalátov. Drogu tvorí celá kvitnúca vňať, ktorú zberáme najlepšie hneď po rozkvitnutí, ale keďže kvitne dlho aj neskôr, pokiaľ je ešte v plnom kvete.
Už názov zádušníka napovedá, že oddávna sa ním liečil záduch – priedušková astma. Je to zásluhou obsahu trieslovín so sťahujúcimi účinkami, ktoré aj dnes pomáhajú pri kašli, pri tzv. ťažkom dychu a ďalších chorobách dýchacích orgánov. Jeho protizápalové pôsobenie sa dobre uplatňuje aj pri detoxikácii pečene a kožných chorobách. Zlepšuje tiež trávenie, odstraňuje hnačky, uvoľňuje kamene a piesok v močových cestách. Zvonku sa čerstvá droga zo zádušníka používa ako obklad na ťažko sa hojace rany, kŕčové žily a kožné ekzémy, silný odvar slúži ako kloktadlo, tiež ako prísada do kúpeľa.
Zádušník je spoľahlivá a neškodná bylinka, ktorú môžeme užívať aj samostatne, ale nie dlhodobo, ani vo väčších dávkach.
Umytý koreň kostihoja nakrájame na drobné kúsky, ktoré hneď voľne vkladáme do vhodnej nádoby s lesanou. Koreň má totiž schopnosť „zrastať sa“, čo sa prejavuje aj v jeho liečivých účinkoch. Nádobu naplníme tak, aby bola droga dobre zakrytá a na každý deciliter lesany pridáme dve lyžičky arnikovej tinktúry. Necháme macerovať, občas pretrasieme. O niekoľko dní už môžeme lesanu používať na natieranie a masírovanie bolestivých miest. Koreň necháme vo fľaši až do spotrebovania celého obsahu.
Zmiešame rovnaké diely vňate prasličky, listu brezy a kvetu rebríčka. Tri lyžice zmesi zalejeme ¾ l vriacej vody a prikryté necháme 15 minút vylúhovať. Precedíme a pijeme trikrát denne po tretine množstva pri všetkých ťažkostiach močového ústrojenstva. Po mesačnom pití čaju kúru na dva týždne prerušíme.
Hrsť mladých vrcholčekov pŕhľavy rozmixujeme s jednou šálkou vody. Necháme trochu postáť. Precedíme, pridáme šťavu z polovice citróna a lyžicu medu. Vypijeme po polovici množstva ráno a večer pred jedlom.
K dvom dielom vňate zádušníka pridáme po jednom diele listu šalvie a maliny. Dve lyžice zmesi na slabom ohni krátko povaríme a necháme prikryté 15 minút vylúhovať. Precedíme a vlažným odvarom opakovane kloktáme pri zápaloch hrdla a ústnej dutiny, malé množstvá môžeme aj prehĺtať.
